DOBRODRUŽSTVO V DIVOKEJ AFRIKE /3.+4.časť/
V minulom vydaní sme Vás oboznámili s Národným parkom Etosha.
06. 06. 2011 / Ing. Milan Neštický
Dnes poputujú naše cesty do Grootfontain k najväčšiemu železnému meteoritu na svete Hoba. Tento 50 - tonový balvan je najväčším "drahokamom" na svete a na zem dopadol pred 80 000 rokmi. Jeho hrúbka je 1 meter a dĺžka 3 metre. Obsahuje 82, 4% železa, 16, 4% niklu a ostatok sú rôzne iné kovy. V roku 1920 meteorit objavil na svojej farme Jacobus Hermanus Britz a odvtedy sa s ním z miesta dopadu nepohlo. Ak by bol býval o niečo väčší, asi by sa pri prieniku atmosférou Zeme rozlomil. V roku 1955 bolo toto územie vyhlásené za národný park. Namíbia sa rozkladá na juhozápadnej časti afrického kontinentu pri pobreží Atlantického oceánu. Veľkú časť okolo Atlantiku vypĺňa púšť Namib. Túto púštnu nížinu uzatvára vysočina polopúštneho charakteru, ktorá na východe prechádza do kalaharských stepí. Namíbijská púšť na západe je známa svojimi červenými piesočnými dunami. Namíbia je krajinou, ktorá má každú chvíľu inú tvár. Púšť sa mení z piesočnej na kamenitú, ale aj na savanu a buš. Rozsiahle centrálne oblasti slúžia ako pastviny. Podnebie je neobyčajne suché, i daždivé, zrážky sa vyskytujú len na juhu a vo vnútrozemí. Krajina nie je taká fádna ako susedná Botswana. Niektoré púštne lokality sú zaujímavé aj pre priemyslové využitie, pokiaľ sú tam diamanty. Tie sa nachádzajú v deltách riek pri oceáne ako naplavené diamanty, alebo celé, veľké teritórium "Diamond area" na juhozápade. Namíbijská republika je jedna z najmodernejších a najcivilizovanejších krajín Afriky. Hospodársky sa stále vylepšuje a to od získania nezávislosti v roku 1991. Hospodárstvo krajiny tvorí predovšetkým ťažba diamantov, turistika, rybolov a chov dobytka. Ďalej sme putovali na sever k angolským hraniciam, kde žije kmeň Kawango. Obyvatelia tohto kmeňa sú veľmi chudobní. Sú to väčšinou rybári a pestovatelia ciroku žijúci pri brehoch rieky Okavango. Delta tejto rieky sa vlieva do púšte Kalahari, kde sa stráca. Paradoxom je, že Kawangovia žijú v oblasti úrodnej pôdy, ale i napriek tomu tu vládne chudoba. Pokračovali sme Capriviho úžinou. Pás Caprivi, alebo "Caprivi Strip", je úzky výbežok územia na severovýchode Namíbie, dlhý cca 400 kilometrov. Tento pás územia získalo Nemecko od Angličanov v roku 1890 výmenou Tanzánie za ostrov Zanzibar. Výbežok bol pomenovaný podľa ríšskeho kancelára, grófa von Caprivi, ktorý vtedy podpisoval zmluvu s Angličanmi. Cieľom Nemcov bolo spojiť Atlantický oceán s Indickým, ale tiež svoje územia s východafrickými kolóniami. Výbežok Caprivi zasahuje do tropického podnebného pásma. Celoročne tu trvá vysoké riziko výskytu malárie. Caprivi je najvodnatejším regiónom Namíbie. Vďačí za to nielen bohatej zrážkovej činnosti, ale i mohutným riekam Okavango, Kwando a Zambezi. Všetky tri rieky pramenia v Angole a odvodňujú obrovské územia strednej Afriky. Hojnosť vody vytvára dobré podmienky pre výskyt zveri. Mimoriadne početnými sú slony, i keď nie vždy je ich možné spozorovať v hustej vegetácii. Niekoľkokrát sme museli našimi autami zastať a dať prednosť skupinke slonov prechádzajúcich cez cestu. Zver je chránená vo viacerých rezerváciách (Bwabwata, Mudumu, Lizauli, Mamili). Rezervácie nie sú oplotené, takže zver môže putovať bez zábran do susednej Botswany a Zambie. Najvhodnejším miestom na pozorovanie zveri je Národný park Chobe v Botswane, ktorý sa rozprestiera južne od výbežku Caprivi. O ňom však až o chvíľku. Capriviho pruh končí v bode, kde sa spájajú hranice štyroch štátov: Namíbia, Botswana, Zimbabwe a Zambia. Je to svetový unikát, cez ktorý sme prešli do Botswany. Pôvodnými obyvateľmi územia dnešnej Botswany boli Bušmeni (krováci, sanovia). Dnes najrozšírenejší kmeň Tswana sa v krajine usídlil v 18. storočí. Prvé britské misijné stanice tu boli zriaďované po roku 1818. V rovnakom období začali na územie Botswany prichádzať búrski osadníci. V roku 1885 bol na severe krajiny vyhlásený britský protektorát Bečuánsko potom, ako náčelník Khama II. požiadal Veľkú Britániu o ochranu proti Zulom a Búrom. Na juhu krajiny bola vytvorená kolónia Britské Bečuánsko, neskôr pripojená ku Kapsku. V 1. polovici 20. storočia tu boli v púštnych a polopúštnych oblastiach zriadené rezervácie pre domorodé africké obyvateľstvo. Bečuánsko získalo štatút autonómneho územia v roku 1965 a nezávislosť vyhlásilo v roku 1966 pod názvom Botswanská republika a je najstabilnejšou krajinou celej Afriky. Sú tu najväčšie náleziská diamantov na svete. V Botswane sme si pozreli Národný park Chobe, ktorý patrí medzi TOP 10 národných parkov sveta. Jeho vchod leží 3 km západne od mesta Kasane. Park vznikol v roku 1960. Rozkladá sa na území o rozlohe 11 tis. km2. Jeho severná časť je záplavovou oblasťou rieky Chobe a počas obdobia dažďov len ťažko prístupná. Mnohé miesta sú dostupné len terénnym autom. Koncentrácia zveri v Národnom parku Chobe je obrovská. V tomto smere mu nedokáže konkurovať žiadna prírodná rezervácia v južnej Afrike. Je tu najväčší počet slonov na svete viac ako 90 000 slonov. My sme mali možnosť vidieť unikátny obraz prírody - páriace sa slony vo vode. Okrem nich sme videli aj hrochy, antilopy kudu, vodárky, byvoly a množstvo ďalších zvierat, o ktorých sme doteraz len čítali. Najkrajšie safari je večer pri západe slnka, keď sa chodievajú všetky zvieratá napiť, vtedy tu môžete stretnúť stáda slonov, byvoly, ale aj levy a samozrejme hrochy s krokodílmi. My sme mali šťastie, pretože sme zažili a prežili aj útok hrocha, ktorý sa potichu snažil doplávať k našej loďke, keď sme plávali cez jeho teritórium. Ak by sme včas neodplávali, snažil by sa prevrátiť loď a "votrelcov" zlikvidovať. Ako sme spomínali už v predchádzajúcej časti, toto mohutné zviera má na svedomí viac ľudských životov, ako ktorákoľvek šelma. Nefalšovaná, pravá, čierna a horúca Afrika. Divočina aká má byť. Na Chobe sa nezabúda. Ale ani na to, čo nás čakalo na druhý deň. Viktóriine vodopády.
4.ČASŤ :
Sľúbili sme Vám Viktóriine vodopády. Tu sú. Viktóriine vodopády sa nachádzajú v štáte Zimbabwe. O Zimbabwe, krajine na juhu Afriky sa prevažne hovorí len v súvislosti s autoritatívnym režimom prezidenta Róberta Mugabeho, s hroziacim hladomorom, či zaberaním belošských fariem. Hospodárstvo krajiny je zruinované režimom diktátora Mugabeho. Z dôvodu nedostatku devíz v štátnej pokladnici, je benzín na čerpacích staniciach len zriedkavosťou. Aj potravín je nedostatok. Pekárom sa neoplatí piecť chlieb za nízke, štátom garantované ceny. Obyvatelia Zimbabwe si musia postáť aj v niekoľkohodinových radoch, aby sa k nemu dostali. Ak sa teda vydáte do Zimbabwe, urobte tak s plnou nádržou a dostatočnými zásobami potravín. V Zimbabwe sa však nachádza aj niekoľko svetových unikátov - ruiny takzvanej Starej ríše či turistami vyhľadávané Viktóriine vodopády, jeden z najúžasnejších výtvorov prírody. V roku 1855 sa slávny cestovateľ David Livingstone plavil po pokojných vodách rieky Zambezi. Spozoroval v diaľke zvláštny opar a neskôr začul aj hrmenie a tak sa mu v plnej kráse ukázali najkrajšie vodopády aké dovtedy videl. Pomenoval ich po milovanej panovníčke kráľovnej Viktórii. Sú to najväčšie vodopády v Afrike a majú 150 miliónov rokov. Sú súčasťou Národného parku Victoria Falls. V marci roku 207 by mal v Afrike vzniknúť nový Národný park, ktorý bude zahŕňať štáty Angolu, Botswanu, Zimbabwe, Namíbiu a Zambiu. Bude chrániť slony, aby neničili úrodu farmárov. Jeho rozloha bude 28 000km2. Viktóriine vodopády sa skladajú z menších vodopádov, ktoré majú zaujímavé názvy: Diabolský katarak, Nebezpečný bod... Popri vodopádoch nie je zábradlie, a preto je na mieste zvýšená opatrnosť. Treba dávať pozor aj na optiku a fotoaparáty, pretože v týchto miestach je vlhkosť až 100 %. Rieka Zambezi tu dosahuje šírku 1700 metrov a padá do hĺbky takmer 130 metrov! Ohromné množstvo vody, konkrétne 545 miliónov litrov za minútu, ktorých hukot je počuť už z diaľky. Aj preto sa vodopády v miestnom jazyku nazývajú Mosi - oa - tunya (mošijotunja), hrmiaci dym. Sú naozaj nádherné. Rovnako aj príroda okolo. Dnes však už nie panenská, ako to bolo v čase, kedy sem dorazil cestovateľ Emil Holub, predsa však stále úchvatná. A navyše, keď sem prídete krátko po období dažďov, obloha je ako vymetená a ortuť teplomera stúpa k 35 stupňom. My sme prišli v období sucha, kedy prietok 10 krát menší ako v inom období. Prvý pohľad na vodopády sa vám naskytne z hraničného mosta preklenujúceho hlboké údolie. Ťažko možno opísať pocity. A keď potom stojíte priamo na okraji skaly, pred vami hučiaca voda valiaca sa a padajúca do stometrovej hĺbky. Je jej toľko, že veľké množstvo okamžite stúpa hore a vy ste v sekunde mokrí od hlavy k pätám. Dážď vám ale vôbec nevadí. Naopak. Pretože svieti slnko, permanentne tu oblohu zdobí dúha. Tieto vodopády sú nielen prírodným úkazom, ale aj rajom pre adrenalínových bláznov. Tí čo majú aspoň trochu zdravého rozumu si vychutnávajú všetky krásy tejto prírody. A my sme si naozaj vychutnali. Dokonca niektorí z nás aj skočili jeden z najväčších bungee jumpingov na svete. Odvážlivci si skočia bungee jumping práve z mostu Zimbabwe do Zambie. Je to ako skok do vodného pekla. Stoja na malom, asi meter dlhom mostíku a pozerajú do hĺbky kaňonu, kde sa vyše sto metrov pod nimi valia kaskádami vody rieky Zambezi. Potom už len skočia dolu a hladina rieky sa približuje viac a viac. Stačí natiahnuť ruku aby sa dotkli rieky a keď ich opäť vytiahnu na mostík cítia sa úžasne. Tak pre toto sa tam hrnú davy adrenalínových odvážlivcov. Tí menej odvážni sa len prizerajú a rozmýšľajú aké by to bolo, keby si aj oni skočili do hĺbky 111 metrov. Ľudia sem chodia kvôli rozličným veciam. Niektorí sa sem chodia pozerať na Viktóriine vodopády, aké sa len tak niekde nevidia, iný preto aby zažili ten úžasný pocit skočiť do takej obrovskej hĺbky. Viktóriine vodopády ponúkajú množstvo možností ako tu stráviť svoj voľný čas. Osada Victoria Falls ponúka ubytovanie všetkých cenových kategórií, ale aj rôzne suveníry, ktoré môžete vymeniť za tričko, šiltovku alebo pero. Výmenný obchod tu funguje na plné obrátky. V súčasnosti je pri cestách do Zimbabwe potrebné zachovávať ostražitosť a dodržiavať základné pravidlá osobnej bezpečnosti. V tomto štáte sme ochutnali aj pivo Zambezi, ktoré bolo perfektné. Ale nielen ono, ale aj krokodília farma. Dažďový prales tvorí obrie papradie, liany, orchidey, eben a mahagóny. A keď už je reč o jednotlivých druhoch drevín, nemožno zabudnúť na typický baobab. Ten najznámejší rastie už vyše 1500 rokov na zimbabwskej strane vodopádov. Proti slonom je chránený plotom a má aj svojho osobného strážcu. Baobaby sa nachádzajú na severe Botswany a Zimbabwe pri rieke Zambezi. Všade tam, kde sú slony. Dožívajú sa 1500 až 2000 rokov. Drevo sa používa uskladnenie potravín. Stromy sú zaujímavé hlavne tým, že vyklíčia len vtedy ak prejdú tráviacim traktom slona. Sú posvätné pre kmeň Kroákov, ktorý je najstarším kmeňom na svete - 30 000 rokov. Kroáci majú medovú pleť, malé oči a ich výška je len 150 cm. Dnes sme Vás oboznámili so štátom Zimbabwe a Viktóriinými vodopádmi. Trošku sme zabŕdli aj do rieky Zambezi. Ale o nej až na budúce.
Článok bol uverejnený: 2. 11. 2007